Od narodenia významného slovenského divadelníka Karola L. Zachara uplynie vo štvrtok 12. januára 105 rokov.
Karol L. Zachar, pôvodným menom Karol Legény, sa narodil 12. januára
1918 v obci Svätý Anton. Od detstva kráčal v šľapajach svojich rodičov,
ktorí boli zanietenými ochotníkmi. Ešte predtým ako sa v roku 1942 stal
absolventom herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, študoval na
Českom vysokom učení technickom v Prahe i na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave.
V roku 1939 sa stal členom súboru Činohry Slovenského národného divadla v
Bratislave (SND). Ako herec bol obsadzovaný tak do komediálnych ako aj
vážnych úloh. Na javisku podal presvedčivé výkony vďaka detailnému
realistickému stvárneniu danej postavy. Popri hereckých kreáciách sa
však venoval aj režírovaniu divadelných hier, pričom ho do tejto práce
zasväcoval významný slovenský divadelník Ján Jamnický. Karol L. Zachar
pracoval najskôr ako jeho asistent, no v roku 1965 dostal v SND
oficiálny režisérsky dekrét.
Inscenácie, ktoré naštudoval sa zväčša vyznačovali optimistickým
pohľadom na svet. Zameriaval sa na diela slovenskej, ale aj svetovej
klasiky a jeho režisérske počiny sa tešili diváckej obľube. Ako nadaný
výtvarník dbal na vizuálne pôsobivé kostýmy zobrazujúce krásu
slovenského kroja, ktoré často i sám navrhol.
Spolu s Ivanom Terenom vytvorili folklórne divadelné pásmo Rok na
dedine, ktoré sa dočkalo javiskového spracovania v roku 1948. Podľa
tohto príbehu o ľudovom umení a tradíciách bol nakrútený aj rovnomenný
film (1967).
Medzi ďalšie známe diela, ktorým Karol L. Zachar vdýchol javiskovú
podobu patrí napríklad Škola žien (1948), Statky-zmätky (1950, 1955),
Veselé panie z Windsoru (1954, 1958, 1963), Vejár (1961), Najdúch
(1966), Cyrano z Bergeracu (1967), Dobrodružstvo pri obžinkoch (1970) či
Ženský zákon (1974).
Napriek tomu, že patril k režisérom hľadajúcich harmóniu a radosť,
siahol aj po vážnejších príbehoch. V roku 1963 naštudoval hru Ivana
Stodolu Bačova žena, ktorú koncipoval ako baladu a diváci sa dočkali aj
spracovania tragédie Pavla Országha Hviezdoslava s názvom Herodes a
Herodias (1970).
Najznámejším dielom Karola L. Zachara sa stala réžia muzikálu Na skle
maľované, ktorý mal premiéru v roku 1974 a tešil sa obrovskej popularite
v hlavnej úlohe s Michalom Dočolomanským.
Uznávaný divadelník účinkoval aj ako herec v množstve filmov ako Vlčie
diery (1948), Rodná zem (1953), Dáždnik svätého Petra (1958), Jánošík
I., II. (1963), Sám vojak v poli (1964), alebo Balada o Vojtovej Marine
(1964).
V roku 1967 spolu s Martinom Ťapákom režíroval už spomínaný film Rok na
dedine, v ktorom si aj sám zahral. Objavil sa tiež v snímkach ako Pacho,
hybský zbojník (1975), Otec ma zderie tak, či tak (1980), Prochorova
baba (1984) či Začiatok sezóny (1987).
Jeho televíznu režijnú filmografiu tvoria napríklad diela Vejár (1965),
Drotár (1966), Dobrodružstvo pri obžinkoch (1968), Chlapci, dievčatá a
psy (1970), Kocúrkovo (1971), Bačova žena (1972), Veselé panie z
Windsoru (1980) alebo kultové Na skle maľované (1980).
Za svoju tvorbu dostal významný divadelník, ktorý sa uplatnil aj v
rozhlase, viaceré vyznamenania. V roku 1978 mu bol udelený titul národný
umelec.
Karol L. Zachar zomrel 17. decembra 2003 v Bratislave.